Určite si mnohí z vás spomenú na časy spred vyše 30-tich rokov, keď takmer každý sníval sen o dovolenke v Juhoslávii. Vycestovať sme mohli len na základe devízového prísľubu a výjazdnej doložky. Viem si predstaviť, že mladšie ročníky netušia, o čom píšem. Opýtajte sa rodičov, starých rodičov a nechajte si o tom porozprávať, pretože dnes už to znie ako sci-fi.
Dovolenka na Jadrane patrila k tým luxusnejším a nie všetci si ju mohli počas obdobia socializmu dovoliť.
Vtedy sme sa nezamýšľali nad tým, kto je Srb, Chorvát, či Slovinec. Všetci pre nás boli Juhoslovania. Tak sa o svojej národnosti vyjadrovala aj Jasna Opavská, ktorá sa narodila v Sarajeve, kde prežila prvých 21 rokov svojho života.
Píše sa rok 1992 a mesto Sarajevo sa na najbližšie tri roky stáva dejiskom etnického násilia, ktoré má za následok desiatky tisíc obetí.
V tom istom roku sa Jasne podarí nasadnúť do jedného z posledných autobusov, aby sa zachránila pred vojnou v Sarajeve.
Ako tragédia tohto charakteru zasiahne samotný život a ovplyvní pohľady ale aj vnímanie na mnohé životné momenty a situácie nám v otvorenom rozhovore porozpráva Jasna Opavská.
VYPOČUJTE SI CELÝ ROZHOVOR